Adriana, Viera, Petra a Alex robia tábor. Ten má desaťročnú tradíciu, ale od teraz a už navždy bude inkluzívny.
Adriana, Viera, Petra a Alex robia tábor. Ten má desaťročnú tradíciu, ale od teraz a už navždy bude inkluzívny.
Uprostred júla to vypuklo, ale nikto nevedel, čo všetko to obnášalo. Dlhé rozhovory v tíme, pochybnosti či to zvládneme, komunikácia s OZtkami a nadáciami, rodičmi, jedálňami, umelcami, umelkyňami, dobrovoľníkmi, dobrovoľníčkami… a nielen toto.
Stalo sa!
Slávnostne som otvárala vernisáž výstavy prvého inkluzívneho tábora vo VSG a bola som hrdá. Na všetky z nás, že sme to zvládli, ale hlavne na všetky deti, ktoré to brali tak ako to je a nemali žiaden problém, nieto ešte obavy. Takéto otvorenie som mala možnosť užiť si dvakrát, lebo tábory boli dva, pre mladšie a pre staršie deti. Láska k umeniu a kultúre proste spája a tých „láskychtivých“ je stále viac a viac. Bolo by super, keby boli tábory tri, či štyri…lenže je tu to „ALE“. No napriek tomu „ALE“ to robíme a robiť budeme!
Vďaka našim partnerom Nadácii KSK, Majáku nádeje a projektu House of Mine aj môžeme. A vďaka dobrovoľníctvu, lebo práve takéto dlhodobé partnerstvá sú neoceniteľným aktívom pre každú organizáciu.
Spolupráca s dobrovoľníčkou a neskôr stážistkou Alexandrou Papcunovou bola pre mňa výnimočná skúsenosť. Od chvíle, keď sa pridala k našej galérii pred niekoľkými rokmi, sme spoločne prešli celým radom skúseností a zdieľali úspechy, výzvy a radosti. Alex nie je len dobrovoľníčka; je súčasťou našej rodiny. Jej záväzok a oddanosť našim cieľom a hodnotám vytvorili dobré základy spoločného úsilia. S ňou sme našli niečo viac ako len pracovný vzťah a to pevné puto spolupatričnosti. Takto Alex opisuje svoju prax: „Mať možnosť spoznať „útroby“ galérie je obohacujúca skúsenosť. Zrazu nadobudnete pocit, že priestor, ktorý sa na prvý pohľad zdá byť určitým spôsobom nedostupný, je vlastne tvorený ľuďmi pre nás všetkých. Dobrovoľníctvo vo VSG mi otvorilo dvere do mikrosveta, ktorý existuje za stenami výstavných priestorov – do mikrosveta neviditeľnej práce kustódok, technika, reštaurátorky, či galerijných pedagogičiek. Aj vďaka Peti a Vierke (gal.ped.) som sa rozhodla v tomto mikrosvete usadiť a ísť cestou galerijnej pedagogiky.“
Alex na jej ceste prajem len to najlepšie, lebo kdekoľvek sa objaví zaručene svojou konzistentnou angažovanosťou poskytne stabilný prísun energie a entuziazmu. A našej galérii želám, aby sa do tímu dostávali ďalší takýto ľudia a aby sme spoločne mohli robiť aktivity pre všetkých a všetky bez rozdielov.
Petra z VSG
