Slnko, teplo, džavot detí a srdečné úsmevy. Návšteva Luníka 9 s potulkárom Milanom Kolcunom dopadla mimoriadne dobre. Skupina sme síce boli komorná, ale náš počet doplnili deti.
Slnko, teplo, džavot detí a srdečné úsmevy. Návšteva Luníka 9 s potulkárom Milanom Kolcunom dopadla mimoriadne dobre. Skupina sme síce boli komorná, ale náš počet doplnili deti.
Nebola to moja prvá návšteva Luníka. V minulosti som mala príležitosť spolupracovať s ETP Slovensko a pre deti v komunitnom centre som robila workshopy. Ale táto skúsenosť bola oveľa hlbšia. Pri potulke som si prešla celým sídliskom a videla som z akého prostredia tieto deti pochádzajú. Navyše Milan nám poskytol fascinujúci pohľad na architektúru, históriu a predstavil nám aj umelecké projekty rôznych aktivistických skupín. Ulice Luníka sú poznačené príbehmi a životnými peripetiami obyvateľov a obyvateliek sídliska, ktoré väčšinová spoločnosť označuje za nehodné návštevy.
Deti nám boli rovnako sprievodcami. Vďaka ich energii a nadšeniu sme sa dostali bližšie k srdcu komunity, aj keď často strácali pozornosť a nakoniec nás s detskou ľahkosťou úplne opustili. Lebo však v tom kostole, ktorý nám Milan nezabudol ukázať už boli a na ulici sa našiel kufor, v ktorom mohli voziť svojich mladších súrodencov.
Ak by som si odmyslela hrozivo sa týčiacu mestskú skládku pár desiatok metrov od sídliska a niektoré bytovky, ktoré boli ošarpané, bolo by to také sídlisko, v ktorom jeho obyvateľstvo trávi slnečný letný čas tak, ako všetky ostatné rodiny v Košiciach. Na terase s priateľmi a priateľkami, na ihrisku s deťmi alebo na pivku, ktoré s úsmevom ponúknu aj okoloidúcemu neznámemu pracovníkovi Východoslovenskej galérie. Lebo také je to žiť v komunite. Znamená to mať k sebe blízko.
Takže vyzývam vás: Ak máte šancu, prejdite si Luník 9. Objevte jeho príbehy, stretávajte sa s jeho obyvateľmi, a uvidíte, že predsudky sa dajú zmeniť na pochopenie.
Petra z VSG
